Tri roky prázdnin

Autor: Slávka Ambrová | 3.11.2012 o 18:59 | (upravené 3.11.2012 o 19:04) Karma článku: 7,89 | Prečítané:  855x

Aj takéto pomenovanie materskej (rodičovskej) dovolenky som už niekde počula. Určite ho vymyslel niekto, kto sa nikdy o žiadne dieťa nestaral. Ako aj názov materská „dovolenka“.

 

Plačúci ružový batôžtek v bielej perinke je tá najroztomilejšia vec na svete. Hlavne pre babky, dedkov, tety a strýkov, ktorí by ho najradšej roztrhli, aby sa ušlo každému. Pár minút plaču prestoja s úsmevom od ucha k uchu a potom sa v pokoji poberú domov. Mamičku čakajú prebdené noci a život naruby. A všetci čakajú, že sa bude rozplývať šťastím. Nie, že by nechcela, ale už jej neostáva síl. Každý pomáha ako vie, babičky každodennými návštevami, zásadne v čase spánku a otecko tým, že radostnú novinu oznámi celej dedine. Nezabudne si pri tom s každým pripiť.

 

Zabudnite na to, čo píšu v knihách, každé dieťa vie potrápiť po svojom. A vtedy žiadne knihy ani múdre rady nepomôžu. Iba pevné nervy. Kŕmenie, prebaľovanie a spánok má byť režimom novorodenca v prvých mesiacoch. To však neplatí, ak „chytí trojmesačnú koliku". Vtedy je to niekoľkohodinový intenzívny plač a spánok takmer žiadny. A mamička? Nemá na výber. Väčšinu dňa strávi utišovaním a uspávaním. Domáce práce neprichádzajú do úvahy, na tie nezostane čas ani sily. To platí aj o varení, takže keď nemá peniaze alebo šťastie (peniaze na opatrovateľku a hotové jedlá a šťastie na starostlivú „babičku", ktorá je práve na dôchodku), neostáva jej nič iné iba zbaliť „batôžtek" do kočíka a ísť si kúpiť aspoň niečo na jedenie.

 

V mojom prípade mala kombinácia nedostatku jedla a neustále „behanie s kočíkom" veľký úspech. Už mesiac po pôrode som sa vrátila na svoju pôvodnú váhu. (Odporúčam všetkým záujemcom o chudnutie.) „Trojmesačná kolika" trvala šesť mesiacov a za ten čas sa môj svet zúžil na štyri steny panelákového bytu, domáce práce a starostlivosť o dieťa. Pre niekoho možno príjemné „sedenie doma" sa pre mňa stalo väzením. A keď sa aj nákup v hypermarkete a návšteva lekára stali sviatkom a „príjemnou zmenou" konečne nastal obrat.

 

V druhom polroku má dieťa už nejaký svoj režim, ktorý mu ale naruší rast zúbkov. Prebdené noci a uplakané dni sú tu opäť. A čo prvá tuhá strava? Skúste mu vysvetliť, že to zeleninové pyré, ktoré vám dalo toľko práce je chutné a zdravé. Hneď ho budete mať na tvári a v horšom prípade aj na stene. Prvé pokusy „stáť na rovných nohách" zas často končia pádom, zásadne rovno na hlavu. A tak všetci zástancovia „vývoja zdravej chôdze bez chodítka" musia počítať s niekoľkohodinovou dennou pohotovosťou a pridŕžaním dieťaťa aby nespadlo. Tým, ktorí si myslia, že vydrží zatvorené v ohrádke alebo postieľke, rada pošlem zvukový záznam „protestu" môjho syna, pri každom takomto mojom pokuse „zbaviť sa ho".

 

Nemáte právo sťažovať sa, veď „ste za to platená". Ak sa dá, ani nie 200 eur mesačne nazvať „platom" za 24 hodinovú prácu bez víkendov a sviatkov. Teraz už viem, prečo sa hovorí: „Neporiadok v byte - šťastné dieťa." Deti neznášajú keď mamy upratujú a varia. Chcú sa hrať, najlepšie celý deň a samozrejme, s mamou. Keď sa im nevenuje, hlasno sa pripomínajú. (A majú dobrú výdrž.)

 

Sfúknutím prvej narodeninovej sviečky začína byť s dieťaťom konečne „zábava". Začína samo chodiť a tak sa možnosti a miesta  trávenia voľného času rozširujú. Chvíľa pokoja pri televízore, knihe či počítači však rozhodne „nehrozí", treba mať oči naozaj všade. V lepšom prípade vám vaša ratolesť prevráti byt hore nohami, povyhadzuje veci zo skríň, a to niekoľkokrát denne. Štverá sa po nábytku, padá... Fascinuje ho elektrina (spotrebiče, zásuvky, káble), a tiež smetné koše a toalety. V tom najhoršom prípade „niečo prehltne" nebodaj vdýchne, čo sa stáva celkom často a rozhodne vám to dvihne adrenalín.

 

Niekedy je to naozaj ťažké, ale neľutujem ani jeden deň, ktorý som obetovala svojmu dieťaťu. Ako plynuli dni a mesiace, plač nahrádzal úsmev a smiech. Radosť z prvých zúbkov, krôčikov a slovíčok nám pomohla zabudnúť na všetko zlé. Zvládli sme to, aj napriek nepriazni okolia a neochote pomôcť zo strany tých, od ktorých sme to najviac čakali. A dnes už viem, že najkrajšie slová, ktoré som v živote počula sú: „Maminka, ľúbim Ťa!"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?