Náš obchodník - náš pán?

Autor: Slávka Ambrová | 20.3.2012 o 13:53 | (upravené 20.3.2012 o 14:01) Karma článku: 14,70 | Prečítané:  1722x

Opačné pravidlo už dávno neplatí. Ani to, že kto má peniaze, kúpi. Aspoň nie u nás. Ale slovenský zákazník (nazvime ho konzument, lebo budem písať o jedle) je veľmi nenáročný. Alebo to len ja som náročná?

Bývam v malom meste. Máme tu jednu reštauráciu, ktorá (bohužiaľ) nemá konkurenciu. Napriek tomu, že ceny jedál sú na úrovni hlavného mesta a kvalita túto úroveň ani zďaleka nedosahuje, majú stále plno. Pri poslednej návšteve som si povedala: „Nikdy viac!"

Po 20-tich minútach čakania som si objednala tuniakový šalát. Na to mi bolo povedané: „Tuniaka nemáme, nechcete ten šalát bez tuniaka? Alebo si vyberte niečo iné." Ťažká úloha, keďže rezne ani halušky nemusím a nič iné na výber nebolo. A tak som si dala opekané zemiaky - prílohu bez hlavného jedla, to ste mali vidieť ten pohľad. Druhý krát som sa s ním stretla pri platení, keď som si „dovolila" vypýtať pokladničný blok. Toto nikdy nepochopím. Ľudia, ktorí z nás žijú sa tvária, ako keby sme ich otravovali tým, že chceme niečo, za čo si zaplatíme. A nie málo. A zákazníci sa ďalej hrnú.

Máme tu tiež tri malé obchody s potravinami. Často sa mi stáva, že v snahe kúpiť úplne obyčajnú vec (zelený čaj, maslo, smotanu) skončím až v treťom. Alebo mám smolu - nekúpim. Vtedy mi neostáva nič iné, len improvizovať. Alebo ísť nakúpiť do väčšieho mesta, kde to tiež nie je žiadna výhra.

Keď sa mi podarí pretlačiť cez davy kúpychtivých dôchodcov (ktorí už od skorého rána stoja pred hypermarketom s letákmi v ruke, aby si mohli kúpiť ďalšie zbytočnosti, len preto že sú v akcii) mám konečne „na výber". Hnedé banány (LEN za 90 centov - no nekúp to!), nahnitú papriku (za 2,65 €), mäkké pomaranče (LEN za 1,69 €) alebo oschnuté uhorky. Ja osobne by som sa hanbila tovar takejto „kvality" niekomu čo len darovať, nie to ešte predávať a za také ceny. Ale zákazníci sú šťastní, ako dobre nakúpili. Čo na tom, že polovicu vyhodia.

Nie som bohatá, ale radšej by som si kúpila banány za 1,29 €, ktoré sú jedlé. Akurát, že nemám na výber. Vlastne mám - zhnité alebo žiadne. A tak zase raz ušetrím - a nekúpim. Občas žasnem nad tým za čo sú ľudia ochotní vyhadzovať peniaze (hlavne takí, ktorí ich veľa nemajú). Keby ten tovar za tú cenu nekúpili, nedovolili by si ho predávať. Občas chodíme na nákupy do Rakúska, kde sa kvalita s našou nedá vôbec porovnať. A pritom sú tam nižšie ceny ako u nás.

Žijeme v dobe párkov, v ktorých je viac múky (a ktovie čoho ešte) ako mäsa, syrov s príchuťou umelej hmoty, škrobových jogurtov, malinoviek a sirupov s umelými sladidlami, čokolády z rastlinného tuku, ktorá vôbec nechutí ako čokoláda a čajov z odpadu. Je zarážajúce, čo všetko dnes jeme, len aby sme ušetrili. Kupujeme veci, ktoré už dávno nemajú chuť jedla, doslova a do písmena odpad. A bude sa vyrábať dovtedy, kým ho bude mať kto kupovať. Dvíha sa mi z toho všetkého žalúdok. Ale asi som len náročná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?